VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA NERVOVEJ SÚSTAVY

Telo živočíchov prijíma podnety z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, ktoré následne spracúva a primerane na ne reaguje. Túto činnosť zabezpečuje nervová sústava, tvorená špecializovanými orgánmi a nervovými bunkami.

Nervové bunky sa vyznačujú vysokým stupňom dráždivosti a vodivosti. Vďaka svojim výbežkov a spojom dokážu prijaté podnety prenášať na iné nervové bunky do rôznych častí organizmu – buď priamo k výkonným (efektorickým) orgánom, alebo do centrálnej nervovej sústavy (CNS). Po náležitom spracovaní sa impulzy z CNS vracajú späť na perifériu k efektorickým orgánom.

Nervové sústavy všetkých stavovcov majú niekoľko základných spoločných znakov, medzi ktoré patrí jasne odlíšená centrálna a periférna časť a vysoký stupeň cefalizácie. Centrálnu nervovú sústavu tvorí mozog a miecha, zatiaľ čo periférna nervová sústava (PNS) predstavuje súbor periférnych nervov (spájajú nervové ústredie s orgánmi a tkanivami celého tela), nervových ganglií (lokalizované mimo mozgu a miechy), spletí a špeciálnych receptorov. Mozog predstavuje hlavné integračné centrum zodpovedné za riadenie zložitých foriem správania všetkých stavovcov. Chrbtová miecha zabezpečuje jednoduché reakcie na niektoré podnety (napr. patelárny reflex) a sprostredkúva prenos informácií do/z mozgu. PNS stavovcov prenáša podnety z tela do CNS a späť a zároveň sa podieľa na regulácii vnútorného prostredia organizmu. Delí sa na somatickú, ktorá je ovládaná vôľou a zabezpečuje vedomé pohyby; a vegetatívnu, riadiacu nevedomé funkcie orgánov a tkanív – nie je ovládaná vôľou jedinca.

Mozog (encephalon) vzniká rozšírením hlavovej časti nervovej trubice a postupne sa diferencuje na jednotlivé oddiely. U všetkých stavovcov sa člení na:

• predný mozog (prosencephalon) – je pozdĺžnou brázdou rozdelený na dve hemisféry a ďalej sa člení na koncový mozog (telencephalon) a medzimozog (diencephalon)
• zadný mozog (rhombencephalon) – sa skladá z troch častí: stredného mozgu (mesencephalon), vlastného zadného mozgu (metencephalon) a predĺženej miechy (myelencephalon)

U nižších stavovcov, ako sú ryby a obojživelníky, má mozog lineárne usporiadanie oddielov. U vyšších stavovcov (plazy, vtáky a cicavce vrátane človeka) sa toto usporiadanie mení na priestorové, čo súvisí s rozvojom jednotlivých častí mozgu a ich funkčnou špecializáciou.

Miecha (medulla spinalis) leží v chrbticovom kanáli (canalis vertebralis) a predstavuje pokračovanie predĺženej miechy. Vybiehajú z nej brušné (predné, radix ventralis) a chrbtové (zadné, radix dorsalis) korene miechových nervov, ktoré sa spájajú ešte pred opustením chrbticového kanála a vytvárajú miechový nerv (nervus spinalis).

Periférnu nervovú sústavu možno ďalej rozdeliť na mozgové nervy, nervy miechy a vegetatívny nervový systém. Mozgových (hlavových, kraniálnych) nervov je dvanásť párov, niekedy sa uvádza nultý pár (nervus terminalis), ktorý však nemusí byť prítomný u všetkých stavovcov. Vegetatívny nervový systém sa člení na sympatikový (sympatický) a parasympatikový (parasympatický), pričom sympatické nervové vlákna vychádzajú z hrudnej a driekovej časti miechy, kým parasympatické vlákna sú priradené k niektorým mozgovým nervom (III, VII, IX, X) a k sakrálnej časti miechy (S2 – S4 u cicavcov).

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA NERVOVEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Centrálna nervová sústava

Centrálny nervový systém u stavovcov tvorí mozog a miecha.

Mozog

Vo všeobecnosti sa mozog diferencuje na nasledovné úseky:

• predný mozog (prosencephalon), ktorý zahŕňa koncový mozog (telencephalon) a medzimozog (diencephalon)
• stredný mozog (mesencephalon)
• zadný mozog (rhombencephalon), ktorý pozostáva z predĺženej miechy (myelencephalon), mozočku (cerebellum) a Varolovho mostu (pons Varolii).

Koncový mozog

Koncový mozog je najobjemnejšou a fylogeneticky najmladšou častou CNS. Na povrchu hemisfér sa nachádza sivá hmota v podobe mozgovej kôry (cortex cerebri), ktorá je zvrásnená do brázd a závitov. Mozgová kôra má hrúbku 1,5 – 5 mm a pokrýva celkovú plochu približne 0,20–0,25 m˛. Pod kôrou sa nachádza biela hmota, tvorená výbežkami neurónov, ich obalmi, neurogliovými bunkami a krvnými cievami. Hlboko v bielej hmote hemisfér ležia objemné jadrá sivej hmoty – tzv. bazálne gangliá (jadrá telencephalonu).

Mozgová kôra pozostáva z neurónov a ich výbežkov, neurogliových buniek a nervových vlákien (prevažne nemyelinizovaných), ktoré prichádzajú z nižších nervových vrstiev alebo z iných kôrových okrskov. Okrem toho obsahuje hustú siet vlásočníc súvislého typu.

Mozgová kôra sa podľa vývoja, histologickej štruktúry a počtu vrstiev neurónov rozdeľuje na:

• 1. Allocortex - zahŕňa paleocortex a archicortex
• 2. Mesocortex
• 3. Neocortex (isocortex)

Mozoček

Mozoček sa skladá z dvoch hemisfér (hemispheria cerebelli), ktoré spája červ mozočka (vermis cerebelli). Je zložený z centrálne situovanej bielej hmoty, ktorú na povrchu pokrýva kôra mozočka, tvorená sivou hmotou. Bielu hmotu tvoria najmä myelinizované axóny, ktoré vybiehajú do mozočkových závitov (folia cerebelli) v podobe platniciek (laminae albae) a na reze mozockom vytvárajú charakteristické rozvetvenie nazývané strom života (arbor vitae). Medzi myelinizovanými axónmi sa nachádzajú párové mozočkové jadrá: nucleus dentatus, nucleus fastigii, nucleus globosus a nucleus emboliformis.

Povrch mozočku je tvorený ryhami a vyvýšeninami – závity mozočku, ktoré zväčšujú jeho plochu.

Kôra mozočku sa skladá z troch vrstiev:

• 1. Molekulárna vrstva (stratum moleculare – cinereum) je chudobná na bunky a bohatá na nervové a gliové vlákna.
• 2. Gangliová vrstva (stratum gangliosum) tvorí jeden rad velkých Purkynových buniek s vidlicovito sa vetviacimi dvomi hlavnými dendritmi.
• 3. Zrnitá vrstva (stratum granulosum) sa skladá z husto nahromadených, velmi malých multipolárnych granulárnych neurónov s krátkymi dendritmi.

Miecha

Miecha je uložená v chrbticovom kanáli (canalis vertebralis) a na priečnom priereze má oválny tvar. Je tvorená stĺpcom sivej hmoty, ktorý je na povrchu obalený bielou hmotou. Uprostred stĺpca prebieha centrálny kanál (canalis centralis), vystlaný ependýmovými bunkami. Na priečnom priereze je sivá hmota (substantia grisea) rozložená v tvare motýla alebo písmena H.

VIDEO: Mikroskopická stavba centrálnej nervovej sústavy

VIDEO: Mikroskopická stavba periférnej nervovej sústavy

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.