Epitely predstavujú rôznorodú skupinu tkanív, ktoré (až na zriedkavé výnimky) pokrývajú celý povrch tela, vystielajú telesné a orgánové dutiny.
Môžeme ich definovať ako súvislú vrstvu (alebo niekoľko vrstiev) buniek s malým obsahom medzibunkovej substancie.
Epitelové tkanivá sa v priebehu embryogenézy diferencujú zo všetkých troch zárodočných listov. Ektodermového pôvodu je napr. pokožka a
jej deriváty, z endodermy vzniká výstielka a žľazy tráviacej trubice (vrátane žalúdka), tiež epitel oboch veľkých exokrinných žliaz
tráviacej trubice (pankreasu a pečene). Mezodermový pôvod majú epitely samčej a samičej pohlavnej sústavy, epitelové časti obličiek
a výstielka telových dutín (mezotel). Výstielka kardiovaskulárneho systému – endotel – je typickým epitelom, i keď vzniká sekundárne z mezenchýmu
(sploštením rozvetvených mezenchýmových buniek) ako jeho derivát a nie priamo zo zárodočných listov.
Epitely sprostredkúvajú aj látkovú premenu aktívnym vstrebávaním alebo vylučovaním, umožňujú prijímanie podnetov z okolia a zabezpečujú priebeh mnohých iných funkcií. Často plnia viacero funkcií súčasne. V tom prípade ich označujeme podľa prevládajúcej funkcie. Funkcia, ktorú epitely plnia, ovplyvňuje ich štruktúru a usporiadanie, ktoré sa dá dobre využiť pri histologickom určovaní pôvodu vzoriek.
Epitelové tkanivá sa zvyčajne klasifikujú podľa spôsobu, akým sú bunky k sebe navzájom priradené, alebo podľa ich prevládajúcej funkcie. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledujúce typy epitelov: krycí, žľazový, zmyslový, zárodočný a resorpčný epitel.
Krycie epitely predstavujú najrozsiahlejšiu skupinu epitelových tkanív. Ako tenké blany pokrývajú povrch tela a vystielajú telesné dutiny i steny orgánov. Jednovrstvové krycie epitely majú malú hrúbku, čo umožnuje ľahký prenos látok a preto sa nachádzajú najmä tam, kde prebieha intenzívna látková výmena. Viacvrstvové krycie epitely sú odolnejšie voči mechanickému a chemickému poškodeniu a ich hlavnou funkciou je ochrana častí organizmu vystavených vyššiemu namáhaniu. Špeciálnym typom krycieho epitelu je prechodný epitel (urotel), ktorý vystiela vývodné močové cesty.
Jednovrstvové epitely
Viacvrstvové epitely
(B. M. Carlson. The Human Body, Linking Structure and Function, 2019, p. 27-63; https://doi.org/10.1016/B978-0-12-804254-0.00002-8; upravené)
Žľazové epitely vznikajú z krycích epitelov vliačovaním do väziva pod epitelom, kde sa luminizujú a tvoria tubuly, alveoly alebo zhluky buniek. Tvoria ich diferencované epitelové bunky, ktoré existujú bud jednotlivo (zriedkavo), alebo v menších či väčších skupinách. Jednotky zložené zo žľazového epitelu nazývame žľazy. Žľazy môžu byť buď vedlajšou zložkou orgánu (napr. žľazy v pažeráku alebo v koži), alebo tvoriť jeho hlavnú zložku (napr. pečen, oblička, semenník).
Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.
Prihlás sa do e-learningového kurzu a okrem plnej verzie textovej časti tejto témy získaj prístup aj k:
Ak ešte nemáš prístup k e-learningovému kurzu, prečítaj si, ako ho môžeš získať.