VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA DÝCHACEJ SÚSTAVY

Bunky živočíšneho organizmu získavajú energiu pre svoje životné potreby prevažne aeróbnou respiráciou, a preto musia neustále prijímať kyslík a odstranovať oxid uhličitý. Kyslík môžu získavať buď z vody, v ktorej je rozpustený v malom množstve (pri 15 °C približne 7 ml kyslíka/l vody), alebo zo vzduchu, ktorý obsahuje podstatne viac kyslíka (asi 210 ml kyslíka/l vzduchu). Difúzia však dokáže zásobovať bunky kyslíkom iba na veľmi malé vzdialenosti, a preto sa u väčšiny mnohobunkových organizmov vyvinuli špecializované dýchacie orgány, ktoré zabezpečujú účinnú výmenu dýchacích plynov po celom tele.

Orgány dýchacej sústavy sa vyvíjajú z rovnakého základu ako tráviaca rúra, pričom ich zárodok vzniká ako vydutina ventrálnej steny primitívneho čreva. Epitelové zložky dýchacích orgánov, teda výstelka priedušnice, priedušiek a alveolov, majú endodermový pôvod. Naopak, väzivové, chrupkové, svalové a cievne štruktúry dýchacej sústavy vznikajú z okolitého mezenchýmu. Tento rozdielny embryonálny pôvod vysvetluje, prečo majú jednotlivé zložky dýchacieho systému rozdielne vlastnosti a vývojové regulácie.

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA DÝCHACEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Dýchacia sústava cicavcov sa skladá z horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest, ktoré zasahujú až po miesto, kde sa krížujú s tráviacou trubicou (epiglottis, pharynx).

Horné dýchacie cesty tvoria nosová dutina (cavum nasi) a nosohltan (pars nasalis pharyngis).

Dolné dýchacie cesty pozostávajú z hrtana (larynx), priedušnice (trachea) a pľúc (pulmo). Súčasťou dýchacej sústavy sú aj dýchacie svaly, ktoré zabezpečujú ventiláciu pľúc a umožňujú výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím.

Horné dýchacie cesty sú na rozdiel od dolných dýchacích ciest trvalo osídlené mikroorganizmami, ktoré však môžu za určitých okolností preniknúť aj do dolných dýchacích ciest. Stena dýchacích ciest je pre zaistenie ich priechodnosti vystužená: v nosovej dutine kostenou, vo väčšine ostatných úsekov dýchacích ciest chrupkovou kostrou.

Sliznicu (tunica mucosa) dýchacích ciest pokrýva viacradový cylindrický epitel s riasinkami a pohárikovými bunkami. Pri postupnom pokračovaní dolných dýchacích ciest sa epitel mení: najskôr na jednovrstvový cylindrický epitel bez riasiniek, potom na kubický a nakoniec na dlaždicový epitel. Početné pohárikové bunky vylučujú hlien, ktorý sa ukladá na povrchu sliznice. Hlien má charakter značne hustého, lepkavého gélu, ktorý zachytáva vdýchnuté prachové častice. Spolu so sekrétom zmiešaných žliaz, ktorý je pod ním a má redšiu konzistenciu, je tento hlienový povlak posúvaný činnostou kinociliárneho aparátu k miestu, kde sa dýchacie cesty križujú s tráviacimi. Odtiaľ je hlien plynule prehĺtaný. Tento mechanizmus zabezpečuje významnú samočistiacu funkciu dýchacích ciest.
Pod epitelom dýchacích ciest sa nachádza vrstva sliznicového väziva (lamina propria mucosae), tvorená z riedkeho kolagénového väziva s početnejšími elastickými vláknami. Sliznicové väzivo je bohaté na lymfocyty, ktoré pri aktívnej obrane organizmu môžu vytvárať jednotlivé lymfatické folikuly so svetlými germinálnymi centrami. Aktivitu obranného systému dopĺňajú početné plazmatické bunky. V lamina propria mucosae sa nachádzajú aj drobné zmiešané seromucinózne žliazky, produkujúce hlienovitý sekrét.
Pod sliznicou priedušky je lokalizované podsliznicové väzivo (tunica submucosa), ktoré je tiež tvorené riedkym kolagénovým väzivom, avšak obsahuje menej buniek a viac medzibunkovej hmoty. V submukóze sa nachádzajú aj zmiešané slinné žliazky.
Hladká svalovina (tunica muscularis) sa nachádza v úsekoch, kde nie je prítomná kostná alebo chrupková opora dýchacích ciest. Svalové vlákna majú cirkulárny priebeh. Výnimku tvoria mäkké podnebie (velum palatinum) a hrtan (larynx), kde je prítomné priečne pruhované kostrové svalstvo.
Posledná vonkajšia väzivová vrstva (tunica adventitia) pozostáva z riedkeho kolagénového väziva, ktoré plynulo prechádza do väziva okolia.

Mikroskopická stavba priedušnice

VIDEO: Mikroskopická stavba dýchacej sústavy a pľúc

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.

Túto tému nájdeš aj
v e-learningovom kurze

Prihlás sa do e-learningového kurzu a okrem plnej verzie textovej časti tejto témy získaj prístup aj k:

  • prezentáciám tejto témy
  • podporným materiálom k tejto téme
  • komunikácii s autormi tejto témy
  • diskusnému fóru k tejto téme

Ak ešte nemáš prístup k e-learningovému kurzu, prečítaj si, ako ho môžeš získať.

Predchádzajúca téma

Nasledujúca téma