VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SAMČEJ POHLAVNEJ SÚSTAVY

Pohlavný systém všetkých živých organizmov zabezpečuje zachovanie druhu, pričom pre samotného jedinca nie je životne nevyhnutný. Jeho hlavnou úlohou je produkcia pohlavných buniek, ktoré sa svojím vývojom a funkciou líšia od telových buniek. Samčie a samičie pohlavné bunky po vzájomnom spojení zabezpečujú vývin nového jedinca.

Samčia pohlavná sústava cicavcov má viacero dôležitých funkcií:

• zabezpečuje tvorbu, uskladňovanie a transport samčích pohlavných buniek (spermií)
• produkciu, hromadenie a transport semennej plazmy, ktorá chráni spermie
• dopravenie spermií do pohlavných orgánov samíc
• tvorbu a sekréciu samčích pohlavných hormónov.

Samčí pohlavný systém je plne podriadený hormonálnej regulácii, ktorá zabezpečuje jeho správne fungovanie a koordináciu jednotlivých procesov. Kľúčovú úlohu v tomto riadení zohrávajú folikulostimulačný hormón (FSH), luteinizačný hormón (LH) a testosterón.

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA SAMČEJ POHLAVNEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Samčia pohlavná sústava cicavcov pozostáva z viacerých štrukturálne aj funkčne odlišných orgánov, ktorých činnosť je vzájomne prepojená. Tvoria ju pohlavné žľazy (semenníky – testes), vývodné cesty a prídavné pohlavné žľazy.

Semenníky plnia dve základné funkcie – produkciu samčích pohlavných buniek (spermií) a syntézu samčích pohlavných hormónov – androgénov. Semenníky sú umiestnené v miešku, ktorý svojou stavbou a polohou zabezpečuje optimálnu teplotu potrebnú pre správny priebeh spermatogenézy. Vývodné cesty umožňujú transport spermií i ejakulátu a na ne nadväzujú prídavné pohlavné žľazy, ktorých sekréty predstavujú výživové a ochranné prostredie pre spermie počas ich pohybu a skladovania v samčom pohlavnom aparáte. Časť vývodných ciest sa nachádza už v semenníku, pokračujú cez kanáliky do nadsemenníka, ďalej prostredníctvom semenného povrazca až do močovej rúry, ktorá ústi v pohlavnom úde. Táto časť končí v pohlavnom úde, ktorý zároveň slúži ako kopulačný orgán, umožňujúci prenos spermií do pohlavného traktu samice.

(B. S. Mitchell - S. Peel. Histology An Illustrated Colour Text, Elsevier, 2009, ISBN 9780443068539)

Semenník

Semenník je párová pohlavná žľaza samcov, ktorej hlavnou úlohou je produkcia spermií a sekrécia testosterónu. Umiestnený je v miešku a obalený seróznou blanou – útrobným listom pošvového obalu.

Jeho štruktúra a funkcia sú podmienené viacerými základnými zložkami:

• väzivová blana (tunica albuginea) – pevný väzivový obal semenníka, z ktorého vystupujú septá oddeľujúce jednotlivé lalôčiky
• lalôčiky – menšie funkčné jednotky semenníka, obsahujúce semenotvorné kanáliky
• semenotvorné kanáliky – v ich stene sa nachádza semenotvorný epitel tvorený Sertoliho bunkami a bunkami spermatogenézy (spermatogónie, spermatocyty, spermatídy a zrelé spermie)
• intersticiálne väzivo – medzi kanálikmi sa nachádzajú Leydigove bunky, ktoré produkujú testosterón
• mediastinum testis – pevná väzivová štruktúra v strede semenníka, vzniká z dorzálne zhrubnutej tunica albuginea a z neho vystupujú priehradky (septá), rozdeľujúce semenník na lalôčiky
• vývodné cesty semena – systém, ktorý zahŕňa priame kanáliky, sieť semenníka (rete testis) a odvodné kanáliky, zabezpečujúce odvod spermií do nadsemenníka.

Semenník je priamo obalený pevnou väzivovou blanou – tzv. belavou blanou (tunica albuginea), ktorá je tvorená najmä kolagénovými vláknami a bohatou sieťou krvných ciev presvitajúcich cez tenkú serózu. Zvonka na belavú blanu prilieha vlastný obal semenníka útrobný list pošvového obalu (tunica vaginalis propria). Spolu tieto dve vrstvy vytvárajú hrubšiu väzivovú vrstvu, nazývanú epiorchium. Z belavej blany do vnútra semenníka vystupujú väzivové priehradky, ktoré sa v centrálnej časti spájajú a vytvárajú mediastinum testis. V tejto oblasti je uložená sieť semenníka (rete testis). Priehradky rozdeľujú tkanivo semenníka na jednotlivé lalôčiky (100 – 300 lalôčikov), ktoré majú spravidla pyramídový tvar. Každý lalôčik obsahuje 1 až 4 stočené semenotvorné kanáliky, medzi ktorými sa nachádza riedke intersticiálne väzivo s Leydigovými bunkami produkujúcimi testosterón. Semenotvorné kanáliky sú veľmi dlhé – po rozvinutí dosahujú u človeka dĺžku približne 50 – 80 cm (u býka až 1,5 m). Celková dĺžka všetkých semenotvorných kanálikov v jednom semenníku je približne 250 – 400 m u muža a až vyše 3000 m u kanca. Priemer kanálikov sa líši medzi druhmi: u žrebcov a kancov je 200 – 240 µm, u býkov 180 – 320 µm. Pred vstupom do mediastina sa semenotvorné kanáliky spájajú do krátkych, priamych kanálikov (tubuli recti), ktoré ústia do siete semenníka.

Miešok

Miešok je kožný obal, ktorý slúži na ochranu semenníkov a nadsemenníkov.

Nadsemenník

Nadsemenník je priložený k semenníku a slúži na dozrievanie a hromadenie spermií. Rozlišujeme na nom tri časti: hlavu, telo a chvost.

Vývodné cesty semena

V semenníku začínajú vývodné cesty semena, ktorými sa spermie dočasne hromadia a transportujú do dalších častí samčieho pohlavného systému.

Semenovod

Semenovod je párová hrubostenná trubica tvorená sliznicou, hladkou svalovinou a adventíciou.

Prídavné pohlavné žľazy

Prídavné pohlavné žľazy vylučujú počas ejakulácie sekréty, ktoré tvoria podstatnú časť ejakulátu. Medzi tieto žľazy patria mechúrikovité žľazy, predstojná žľaza a bulbouretrálne žľazy.

Mechúrikovité žľazy

Mechúrikovité žľazy sú párové žľazy. Sliznica mechúrikovitej žľazy je vystlaná jednovrstvovým cylindrickým až viacradovým epitelom, ktorého výška závisí od hladiny testosterónu. V stene lalôčikov sa nachádza väčšie množstvo elastických vlákien a lalôčiky sú obklopené tenkou vrstvou hladkej svaloviny. Bunky mechúrikovitej žľazy produkujú slabo zásaditý sekrét, ktorý sa dostáva do močovej rúry vývodom ústiacim na semennom hrbolčeku. Tento sekrét predstavuje podstatnú čast ejakulátu (7 – 40 %, u muža až 70 %) a obsahuje najmä fruktózu, inozitol, prostaglandíny a proteíny.

Predstojná žľaza

Prostata je nepárová tubuloalveolárna žľaza a je obalená väzivovo-elastickým puzdrom, ktoré obsahuje snopce hladkosvalových buniek. Z puzdra odstupujú do vnútra prostaty priehradky, ktoré ju rozdeľujú na laloky – u dospelých mužov sú laloky slabo zreteľné. Stenu bohato rozvetvených kanálikov prostaty tvorí jedno-/dvojvrstvový cylindrický epitel. U starších jedincov sa vo vnútri žliaz prostaty nachádzajú corpora amylacea – prostatické okrúhle telieska glykoproteínovej povahy, ktoré kalcifikujú.

Bulbouretrálne žľazy

Bulbouretrálne žľazy sú párové žľazy, ktoré sú najlepšie vyvinuté u kanca. Pes tieto žľazy vyvinuté nemá. Žľazy sú obalené väzivovým puzdrom, z ktorého odstupujú priehradky rozdeľujúce žľazu na menšie, nepravidelné lalôčiky. Puzdro obsahuje hrubú vrstvu priečne pruhovanej svaloviny. Stavbou sú bulbouretrálne žľazy podobné prostate a ich kanáliky sú vystlané jednovrstvovým kubickým až cylindrickým epitelom. Žľazy produkujú číry, hlienovitý sekrét, ktorý sa vylučuje do močovej rúry ešte pred ejakuláciou. Tento sekrét má lubrikačnú funkciu a neutralizuje kyslé pH močovej rúry samca a pošvy.

Pohlavný úd

Pohlavný úd je kopulačný orgán, ktorý slúži na transport ejakulátu do pohlavných orgánov samice.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.