VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SAMIČEJ POHLAVNEJ SÚSTAVY

Samičie pohlavné orgány zahŕňajú vaječníky, vajcovody, maternicu, pošvu a vulvu. Ich činnosť úzko súvisí aj s funkciou mliečnej žľazy, ktorá však patrí medzi modifikované kožné žľazy a z hľadiska anatomickej klasifikácie sa medzi pohlavné orgány nezaraďuje.

Orgány samičieho pohlavného systému zabezpečujú pravidelné dozrievanie vajíčok, ich uvoľňovanie a transport, umožňujú pohlavný styk (koitus) a oplodnenie vajíčka spermiou. Vyvíjajúcemu sa zárodku a neskôr plodu poskytujú vhodné prostredie a výživu, a na konci tehotenstva umožňujú vypudenie plodu počas pôrodu.

Vaječníky plnia zároveň endokrinnú funkciu – tvoria a vylučujú pohlavné hormóny (estrogény, progesterón a v menšej miere androgény), ktoré sú súčasťou regulačnej osi hypothalamus-hypofýza-pohlavná žľaza.

Hormonálna regulácia prebieha na troch úrovniach:

• hypotalamus produkuje signály, ktoré riadia sekrečnú činnosť hypofýzy
• hypofýza vylučuje gonadotropné hormóny – folikulostimulačný hormón (FSH) a luteinizačný hormón (LH), ktoré podporujú dozrievanie folikulov, ovuláciu a vývoj žltého telieska
• vaječníky pod vplyvom uvedených hormónov produkujú estrogény a progesterón, ktoré ovplyvňujú cieľové tkanivá – napr. cyklické zmeny sliznice maternice, viskozitu hlienu krčka maternice a stav epitelu pošvy

Takto koordinovaná sústava umožňuje regulovaný reprodukčný cyklus a zabezpečuje optimálne podmienky pre rozmnožovanie a vývoj potomstva.

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA SAMIČEJ POHLAVNEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Samičia pohlavná sústava sa skladá z:

• vnútorných orgánov (organa generationis) – vaječníky, vajcovody a maternica
• vonkajších kopulačných orgánov – pošva a vulva

Vo vaječníkoch sa tvoria a dozrievajú oocyty, ktoré po ovulácii zostupujú vajcovodom smerom k maternici a diferencujú sa na samičie pohlavné bunky – vajíčka (ovum). V hornej tretine vajcovodu môže dôjsť k oplodneniu vajíčka a vzniku zygoty. Počas zostupu vajcovodom prebieha brázdovanie a blastulácia. Embryo v štádiu blastocysty sa následne implantuje do steny maternice, ktorá zabezpečuje celý vnútromaternicový vývin zárodku a plodu až do pôrodu. Kopulačné orgány slúžia na párenie a zároveň predstavujú vývodné pôrodné cesty.

(B. S. Mitchell - S. Peel. Histology An Illustrated Colour Text, Elsevier, 2009, ISBN 9780443068539)

Vaječník

Vaječníky sú párové orgány, uložené pri strope brušnej dutiny, kaudálne od obličiek. Zo steny bedrových svalov na ne prechádza pobrušnica vo forme duplikatúry závesného väzu (mesoovarium). Kraniálny koniec mesovaria zasahuje až k obličkám, zatiaľ čo kaudálna časť prechádza do širokého maternicového väzu. Závesný väz sa upína na dorzálny konvexný okraj vaječníka (margo mesovaricus), v ktorom vstupujú do vaječníka tepny a nervy a vystupujú z neho žily a lymfatické cievy. Tento priestor sa označuje ako vaječníková bránka (hilus ovarii). Pobrušnica pokrýva iba časť povrchu vaječníka, jej hranica je vyznačená ostrou hraničnou brázdou.

Na povrchu vaječníka sa nachádza zárodočný epitel, ktorého bunky majú u mladých jedincov prevažne cylindrický tvar. S pribúdajúcim vekom sa ich tvar mení na kubický až dlaždicovitý. Zárodočný epitel je považovaný za zdroj folikulárnych (podporných) buniek vaječníkových folikulov. Pod zárodočným epitelom je lokalizovaná tenká väzivová blana – tunica albuginea, ktorá prekrýva kôrovú vrstvu (zona corticalis s. parenchymatosa). Tá pozostáva z menšieho množstva kolagénových a retikulárnych vlákien a väzivových buniek. V stróme kôrovej vrstvy sú uložené vaječníkové folikuly v rôznych štádiách vývoja. Dreň vaječníka (medulla ovarii, zona vasculosa s. medullaris) sa nachádza v strede orgánu. Je tvorená riedkym väzivom s hustými elastickými vláknami, miestami aj s hladkosvalovými bunkami. Bohato ju prerastajú krvné a lymfatické cievy i nervy, ktoré zabezpečujú jej výživu a funkciu.

Vajcovod

Vajcovod je tenká, meandrovite stočená trubička, ktorá sa nachádza vo vajcovodovom okruží (mesovarium). Kraniálny koniec vajcovodu tvorí rozšírený lievik (infundibulum), pokrytý riasami. Ich úlohou je zachytiť oocyt pri ovulácii. Na lievik nadväzuje rozšírená ampula, nasleduje zúžená časť – isthmus. +Vajcovod vyúsťuje do maternicového rohu prostredníctvom materni¬cového ústia. Vo vajcovode dochádza k dokonalému dozretiu vajíčka, prípadne k jeho oplodneniu. Pohyby vajcovodu napomáhajú transportu vajíčka smerom k maternici. Vajcovod zároveň pôsobí ako selektívna bariéra pre spermie – vytvára protiprúd pohybujúcim sa spermiám a tiež „bludisko“, vďaka čomu sa do hornej tretiny vajcovodu, kde najčastejšie dochádza k oplodneniu, dostanú len najživotaschopnejšie spermie.

Maternica

Maternica je nepárový trubicovitý orgán, v ktorom prebieha celý vnútromaternicový vývin zárodku a plodu. Skladá sa z maternicových rohov (cornua uteri), tela (corpus uteri) a krčka (cervix uteri).

Stenu maternice tvoria tri základné vrstvy:

• sliznica (tunica mucosa, endometrium)
• svalovina (tunica muscularis, myometrium)
• pobrušnica (tunica serosa, perimetrium)

Maternicovú dutinu vystieľa hnedočervená sliznica (endometrium), ktorá vytvára pozdĺžne a priečne riasy. Ich tvar a veľkosť závisia od funkčného stavu a veku zvieraťa. Typicky vytvárajú štyri neúplné rady po 10 – 14 kusoch. U dospelej kravy majú hľuzovitý tvar a veľkosť približne 1 cm, počas gravidity však dosahujú veľkosť päste. Pri základni sú mierne zúžené a na povrchu pokryté mnohými jamkami (cryptae uterinae). Po pôrode karunkuly podliehajú involúcii. Povrch endometria pokrýva jednovrstvový cylindrický epitel, nasadajúci na bazálnu membránu a vlastnú vrstvu sliznice. Vlastná vrstva sliznicového väziva (lamina propria mucosae) je tvorená riedkym a retikulárnym väzivom, bohato prepletenou sieťou krvných ciev, a obsahuje maternicové žľazy.

Pošva

Pošva je hrubostenná väzivovo-svalová trubica, ktorá plní funkciu kopulačného orgánu a vývodnej pôrodnej cesty. Nachádza sa v panvovej dutine, ventrálne od konečníka a dorzálne od močového mechúra. Kraniálne nadväzuje na maternicu, kaudálne pokračuje ako pošvová predsieň (vestibulum vaginae). Na hranici medzi pošvou a pošvovou predsieňou sa nachádza kruhová slizničná riasa – panenská blana (hymen). V tejto oblasti je tiež lokalizované vyústenie močovej rúry (orificium urethrae externum), pričom samičia močová rúra (urethra feminina) je krátka a po jej vyústení do predsiene sa tento úsek stáva spoločnou cestou pohlavných a močových ciest.

Vulva

Vulva je vstupom do pohlavných ciest samice a je ohraničená pyskami (labia vulvae), ktoré pokrýva koža s chlpmi, potnými a mazovými žľazami. Pysky medzi sebou zvierajú štrbinu vulvy (rima vulvae) a spájajú sa v dorzálnej a vo ventrálnej spojke, kde sa nachádza dráždec (clitoris). Jeho podklad tvorí toporivé teleso (corpus cavernosum clitoridis), ktoré má mikroskopickú stavbu podobnú toporivému telesu pohlavného údu samca. Silná belavá blana (tunica albuginea) je bohato inervovaná a na jej vonkajšom povrchu sa vytvára hustá žilová spleť, ktorá komunikuje s kavernami toporivého telesa.

VIDEO: Mikroskopická stavba vajcovodov a maternice

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.