Rozhodujúcu úlohu integrátora všetkých procesov, ktoré prebiehajú v organizme v jednotlivých tkanivách i orgánoch plní nervové tkanivo. Nervové tkanivo sa považuje za najviac diferencované tkanivo organizmu. Má dokonale vyvinuté dve všeobecné vlastnosti živej hmoty: dráždivosť a vodivosť.
Pod pojmom dráždivosť (iritabilita) sa rozumie schopnosť prijímať a spracúvať rozličné fyzikálne alebo chemické podnety. Vodivosť (konduktivita) znamená schopnosť prenášať tieto podnety ďalej vo forme nervového podráždenia alebo útlmu.

V organizme je nervové tkanivo sústredené v podobe mozgu a miechy (tzv. centrálna nervová sústava – CNS) a nervov a ganglií (tzv. periférna nervová sústava - PNS) a na spôsob rôzne hustých sietí prestupuje takmer všetky ostatné tkanivá a orgány (s výnimkou napr. chrupky, rôsolovitého väziva).

Nervové tkanivo pozostáva z nervových buniek - neurónov a z buniek s podpornou, vyživovacou a izolačnou funkciou, nazývaných neuroglie. Jeho stálou súčasťou sú krvné cievy a väzivo. V ontogenetickom vývine sa nervové tkanivo diferencuje z ektodermy. Jedinú výnimku tvoria bunky mikroglie (Hortegova glia), ktoré vznikajú z mezenchýmu.

Nervové tkanivo má minimálnu regeneračnú schopnosť, čo nepriamo súvisí s vysokým stupňom jeho diferenciácie. Ako dôsledok úzkej špecializácie a vysokého stupňa diferenciácie nervové bunky stratili schopnosť rozmnožovať sa. Z tohto dôvodu poškodenie nervových buniek v závislosti od miesta lokalizácie a rozsahu poškodenia spôsobuje zmenu funkcie alebo smrť jedinca.

VIDEO: Mikroskopická stavba centrálnej nervovej sústavy

VIDEO: Mikroskopická stavba periférnej nervovej sústavy

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.