VŠEOBECNÁ HISTOLÓGIA

Histológia (histos (gr.) - tkanivo; logos (gr.) - náuka) je vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá mikroskopickou a submikroskopickou stavbou tkanív a orgánov tiel mnohobunkových organizmov.
Z hľadiska systematického členenia, praktického a didaktického rozlišujeme:
a) všeobecnú histológiu - vlastnú náuku o základných tkanivách, ku ktorej sa pričleňuje i náuka o bunkách, tzv. cytológia
b) špeciálnu histológiu (mikroskopickú anatómiu) - pojednáva o podrobnej stavbe jednotlivých orgánov, ktoré sú zložené z tkanív.

Tkanivá, ktoré sú základnými stavebnými zložkami tiel mnohobunkových organizmov, môžeme rozdeliť v súlade s ich histogenézou, vlastnosťami histologickými a fyziologickými na štyri základné typy:
1. EPITELOVÉ TKANIVO (textus epithelialis )
2. SPOJIVOVÉ TKANIVO (textus conjunctivus)
3. SVALOVÉ TKANIVO (textus muscularis)
4. NERVOVÉ TKANIVO (textus nervosus)

V orgánoch sa spravidla nachádza niekoľko typov tkanív, pričom jedno je stavebne prevládajúce a funkčne dominujúce a ostatné tkanivá sú stavebne a funkčne doplnujúce (podradené). Zastúpenie tkanív v každom orgáne je geneticky podmienené a bez zmeny genotypu jedinca sa nedá zmeniť. Množstvo tkanív v tele mnohobunkových organizmov je relatívne veľké.

Epitelové tkanivo (epitely) môže vzniknúť zo všetkých troch zárodočných listov. Je tvorené tesne k sebe priliehajúcimi bunkami s nepatrným množstvom medzibunkovej hmoty. Vzájomné spojenie medzi bunkami je pevné. Toto tkanivo má niekoľko dôležitých funkcií: kryciu (napr. pokožka), resorpčnú (napr. črevo), sekrečnú (napr. žľazy), zmyslovú (napr. neuroepitel) a je tiež schopné kontrakcie (napr. myoepitelové bunky). Konkrétny vzhľad a usporiadanie epitelového tkaniva môže byť rôzne.

Spojivové tkanivo (spojivá) je mezenchýmového pôvodu. Má veľmi rozmanitý vzhľad, stavbu a funkciu – patrí sem väzivo, chrupka a kosť. Skladá sa z buniek a medzibunkovej hmoty, ktorá je v porovnaní s epitelmi významná a obsahuje vlákna a základnú amorfnú hmotu. Spojivové tkanivo plní v organizme množstvo funkcií (napr. mechanickú, reguláciu vodnej a iónovej hladiny, látkovej rezervy, obrany proti škodlivým noxám atď.).

Svalové tkanivo pochádza zčasti z mezodermy (svalové tkanivo priečne pruhované kostrové a srdcové), zčasti je pôvodu mezenchýmového (svalové tkanivo hladké). Spoločným znakom všetkých typov svalového tkaniva je to, že ich stavebné zložky (svalové bunky alebo vlákna) sú značne pretiahnuté do dĺžky a v cytoplazme obsahujú vlákenká, nazývané myofibrily, ktoré sú podkladom funkčných vlastností svalového tkaniva, t. j. stiahnutelnosti (kontraktility).

Nervové tkanivo vzniká z ektodermy. Skladá sa z dvoch typov buniek – neurónov (bunky s dlhými cytoplazmatickými výbežkami) a neuroglie (bunky s podpornou funkciou). Nervové tkanivo sa vyznačuje svojimi fyziologickými vlastnosťami, t. j. dráždivosťou a schopnosťou vodivosti vzruchov. Tieto vlastnosti sú pri nervovom tkanive najvýraznejšie.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.