VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ENDOKRINNEJ SÚSTAVY

Endokrinná sústava spolu s nervovou sústavou zabezpečujú neurohumorálnu reguláciu jednotlivých orgánov a organizmu ako celku. Podieľajú sa na priebežnom udržiavaní homeostázy, ktorá môže byť narušená rôznymi vonkajšími alebo vnútornými podnetmi, ako sú napr. zmeny v príjme a odbúravaní substrátov, teploty, prítomnosť rôznych molekúl, vírusov či mikroorganizmov. Endokrinná sústava komplexne sprostredkuje začatie, priebeh, ukončenie a reguláciu procesov rastu a vývinu organizmu, somatického aj pohlavného dozrievania, reprodukcie a starnutia jedinca.

Endokrinná sústava zahŕňa všetky bunky produkujúce hormóny , či už tvoria samostatné endokrinné žľazy (žľazy s vnútornou sekréciou), alebo sú roztrúsené v iných orgánoch (napr. endokrinné bunky v sliznici tráviacej rúry, v obličkách a pod). Endokrinné žľazy nemajú vývody, takže hormóny sa uvoľnujú priamo do krvi, prípadne lymfy alebo mozgovomiechového moku. Preto endokrinné žľazy obsahujú bohaté siete špeciálnych kapilár (sínusoíd), ktoré sú v priamom kontakte so žľazovými bunkami. Účinok hormónov je spravidla pomalý, ale dlhodobý.

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA ENDOKRINNEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Endokrinné žľazy sú žľazy bez vývodov, ktoré sa od exokrinných líšia jednoduchšou histologickou stavbou. Na ich povrchu sa nachádza tenké väzivové puzdro, z ktorého odstupujú do vnútra žľazy neúplné septá rozdeľujúce parenchým žľazy na laloky. Podporné tkanivo tvorí najmä retikulárne väzivo s hustou sieťou retikulárnych vlákien. Do tejto siete sú vložené žľazové bunky a bohatá kapilárna sieť, ktorá má najčastejšie charakter krvných sínusoíd. Žľazové bunky v endokrinných žľazách môžu byť usporiadané prevažne do trámcov, ojedinele tvoria epitelové masy alebo vačky (folikuly). Ich základnou funkciou je produkcia hormónov, ktoré sa vylučujú priamo do krvi. Hormóny sú často ukladané vo forme sekrečných granúl a po uvoľnení sa prostredníctvom krvi dostávajú k cieľovým bunkám, kde vyvolávajú špecifické účinky.

Endokrinnú sústavu cicavcov tvoria:

  • podmozgová žľaza - hypofýza (hypophysis)
  • šuškovité teliesko - epifýza (glandula pinealis)
  • štítna žľaza (glandula thyroidea)
  • prištítne žľazy (glandulae parathyroideae)
  • týmus – detská žľaza (thymus)
  • podžalúdková žľaza, ostrovčeky podžalúdkovej žľazy (pancreas, insulae pancreaticae)
  • nadobličky (glandulae suprarenales)
  • pohlavné žľazy – vaječníky (ovaria) a semenníky (testes)
  • placenta
  • chromafinné bunkové zoskupenia, ku ktorým zaraďujeme:
    • difúzny neuroendokrinný systém;
    • paraganglia (napr. krčnicové klbko (glomus caroticum), paraganglion srdcovnice (paraganglion aorticum)
    • gastro-entero-pankreatický endokrinný systém
    • orgány produkujúce látky s hormonálnym účinkom (napr. obličky (renín), tukové tkanivo (leptín), pečeň (IGF-1))

Mikroskopická stavba hypofýzy

VIDEO: Mikroskopická stavba hypofýzy

VIDEO: Mikroskopická stavba štítnej žľazy a prištítnych žliaz

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.

Túto tému nájdeš aj
v e-learningovom kurze

Prihlás sa do e-learningového kurzu a okrem plnej verzie textovej časti tejto témy získaj prístup aj k:

  • prezentáciám tejto témy
  • podporným materiálom k tejto téme
  • komunikácii s autormi tejto témy
  • diskusnému fóru k tejto téme

Ak ešte nemáš prístup k e-learningovému kurzu, prečítaj si, ako ho môžeš získať.

Predchádzajúca téma

Nasledujúca téma