VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA SRDCOVO-CIEVNEJ SÚSTAVY

Organizmus cicavcov potrebuje transportný a zásobovací systém, ktorý dokáže zabezpečiť potreby tkanív za akýchkoľvek podmienok. Z toho dôvodu musí srdcovo-cievny systém pracovať rýchlo a veľmi účinne, aby bol jeho výkon čo najefektívnejší.

Hlavnou úlohou srdcovo-cievnej sústavy je udržať životné funkcie všetkých tkanív tela tým, že privádza do nich kyslík a živiny , zároveň odvádza oxid uhličitý a splodiny metabolizmu . Okrem toho plní významnú úlohu aj pri obrane organizmu voči infekčným chorobám.

Vo všeobecnosti živé organizmy vstrebávajú v tráviacom systéme najrozmanitejšie látky vzniknuté v priebehu štiepenia prijatej potravy. Vstrebané živiny sa v tekutej forme dostávajú do krvného obehu, ktorým sú transportované k jednotlivým orgánom a tkanivám. Podobným spôsobom sa do organizmu dostáva aj vzdušný kyslík – v pľúcnych alveolách prestupuje cez stenu kapilár, viaže sa na krvné farbivo hemoglobín a krvným obehom je transportovaný do tkanív. Pri látkovej výmene zároveň vzniká aj veľké množstvo odpadových produktov, ktoré sú pre organizmus nepotrebné alebo dokonca toxické. Aj tieto látky, pokiaľ sa dostávajú do krvného obehu, musia byť z organizmu odstránené. Krvou sa odvádzajú do vylučovacích orgánov – obličiek, pľúc a kože.

Srdcovo-cievna sústava sa skladá z centrálnej časti – srdca, ktoré zabezpečuje pohyb krvi v obehu – a z periférnej časti, ktorú tvoria artérie a vény rozvádzajúce krv do celého tela.

ŠPECIÁLNA HISTOLÓGIA SRDCOVO-CIEVNEJ SÚSTAVY U CICAVCOV

Srdce

Srdce stavovcov sa vyvíja z brušnej cievy (aorty). U cicavcov dosiahlo vo fylogenetickom vývoji najvyšší stupeň organizácie, pretože jeho pravá a ľavá polovica postnatálne spolu nesúvisia. V dôsledku toho sa pôvodne jednotný krvný obeh, typický pre niektoré nižšie stavovce, rozdelil na malý krvný obeh (pľúcny, circuitus sanguinis minor ) a veľký krvný obeh (telový, circuitus sanguinis major). Srdce pracuje ako dve čerpadlá zaradené za sebou do série. V každej časti srdca prebiehajú v princípe dva procesy – systola a diastola .
Systola predstavuje stiahnutie srdcového svalu, ktoré vnímame ako srdcový úder, pričom výsledkom je vypudenie krvi do krvného obehu. Diastola je fáza uvoľnenia srdcového svalu, počas ktorej sa plní krvou a pripravuje sa na ďalšiu systolu. Po systole predsiení nasleduje systola komôr, zatiaľ čo predsiene sa nachádzajú/relaxujú v diastole. Za fyziologických okolností vstupujú predsiene do diastoly presne v tom okamihu, keď komory začínajú fázu systoly. Počas plnenia predsiení krvou nastáva krátke obdobie diastázy, kedy je srdcový sval v stave relatívneho pokoja (inaktívny). Bezprostredne po tejto fáze oddychu takmer okamžite nasleduje systola predsiení a celý cyklus sa opakuje.

Krvné cievy

Krvné cievy tvoria rozvetvený systém trubíc, v ktorých koluje krv. Hlavný pumpujúci oddiel ľavého srdca – ľavá komora – vypudzuje krv do hlavnej tepny tela – aorty . Bezprostredne po výstupe zo srdca sa aorta rozvetvuje. Prvými vetvami sú vencovité (koronárne) artérie (arteriae coronariae dextra et sinistra ), ktoré zásobujú krvou samotné srdce. Takmer ihneď po odstupe z aorty sa ľavá vencovitá tepna rozdeľuje na dve vetvy. Z uvedeného dôvodu rozlišujeme tri vencovité (koronárne) tepny: pravú koronárnu artériu a dve vetvy ľavej koronárnej artérie. Tieto cievy obklopujú srdce, prenikajú do jeho steny a zabezpečujú prívod krvi do všetkých častí myokardu. Ostatné tepny vedú krv do rôznych častí tela. Tepny sa postupne rozdeľujú na menšie tzv. tepničky (arteriolae), ktoré ďalej prechádzajú do jemných vlásočníc (kapilár, vasa capillaria). V kapilárnej sieti prebieha výmena kyslíka, živín a odpadových produktov medzi krvou a tkanivami.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.