Bibliografická databáza predstavuje úložisko bibliografických alebo publikačných záznamov. Poskytuje index časopiseckých článkov z viacerých časopisov a obsahuje citácie, abstrakty a často aj odkazy na celý text. Databázy sú dostupné online, takže je možné ich pravidelne aktualizovať a ľahko sa k nim dostať. Vo veku medicíny založenej na dôkazoch je schopnosť hľadať relevantný výskum na zodpovedanie otázky rozhodujúca pre vedcov aj lekárov. Počítače a internet zároveň spôsobili revolúciu v medicínskom a biologickom publikovaní. S tisíckami výskumných článkov, ktoré sa každoročne publikujú, poskytujú bibliografické databázy spôsob, ako vyhľadávať v archívoch viacerých časopisov z celého sveta.
• Ak hľadáme akademické články, je zrejmé, že ich nájdeme v časopise, pretože tam boli publikované. Historicky to boli fyzické časopisy, ale teraz sú väčšinou online. Mohli by sme prechádzať jednotlivé časopisy jeden po druhom a hľadať zaujímavé položky a niektoré špecializované témy, ktoré by v skutočnosti mohli stačiť, ale väčšina tematických oblastí má celý rad možných časopisov, v ktorých je možné publikovať. Museli by sme prehľadávať všetky z nich. A hoci je pravda, že väčšina časopisov je teraz online, nemôžeme sa spoliehať len na základné vyhľadávanie na webe, pretože veľa obsahu sa skrýva za platenými stránkami. V súčasnosti sa význam bibliografických databáz (BD) enormne zvýšil, pretože sú hlavnými poskytovateľmi metadát publikácií a bibliometrických ukazovateľov, ktoré sa univerzálne používajú na postupy hodnotenia výskumu a na vykonávanie každodenných úloh. Pretože spoľahlivosť týchto úloh v prvom rade závisí od zdroja údajov, všetci používatelia databáz by mali mať možnosť vybrať si ten najvhodnejší.
Web of Science (WoS) a Scopus sú dve bibliografické databázy všeobecne akceptované ako najkomplexnejšie zdroje údajov na rôzne účely. WoS bola prvou širokospektrálnou medzinárodnou bibliografickou databázou. Preto sa postupom času stala najvplyvnejším zdrojom bibliografických údajov tradične používaným na výber časopisov, hodnotenie výskumu, bibliometrické analýzy a iné úlohy. WoS bol jediným zdrojom bibliografických údajov viac ako 40 rokov, až do roku 2004, kedy Elsevier spustil Scopus. V priebehu rokov si Scopus vydobyl rovnaké miesto ako komplexný zdroj bibliografických údajov a ukázal sa ako spoľahlivý a v niektorých ohľadoch dokonca lepší ako WoS. Keďže však WoS aj Scopus sú komerčné produkty a produkty založené na predplatnom, celosvetové uznanie a používanie týchto databáz viedlo k ich vysokej cene, vďaka ktorej pre inštitúciu nemusí byť dostupné predplatenie oboch z nich.

Navigácia základného vyhľadávania na jednotlivých stránkach je zväšča intuitívna a je možné sa v rámci jednotlivých databáz dostať i k pomocným manuálom, ktoré po preštudovaní dokážu výrazne uľahčiť a pomôcť s vyhľadávaním informácií.
V prvom rade je potrebné poznať základné operátory a špeciálne znaky, ktoré sa využívajú a pomáhajú pri vyhľadaní informácií. Booleovský operátor alebo booleovská algebra je dôležitý koncept pri vyhľadávaní v databázach, vďaka čomu je možné zvýšiť úspešnosť vyhľadávania článkov. Booleovský operátor sa skladá z operátorov AND, OR a NOT. Operátor AND sa využíva v prípade, že chceme vyhľadať články obsahujúce všetky vyhľadávané termíny súčasne. Operátor OR sa využíva na spájanie synonymných termínov, pričom výsledky budú obsahovať buď všetky alebo len jeden z týchto termínov. Posledný operátor je NOT, ktorý sa využíva v prípade, že chceme vylúčiť z vyhľadávania určitý termín.

Základné operátory a špeciálne znaky (Zdroj: www.webofscience.com)

Významné bibliografické databázy

1. Web of Science – (https://www.webofscience.com/wos/woscc/basic-search) - vyvinutý spoločnosťou Clarivate Analytics, je multidisciplinárna citačná databáza zahŕňajúca odbornú literatúru z rôznych oblastí. Indexuje časopisy a ponúka citačné metriky na posúdenie vplyvu výskumu a sledovanie vedeckých trendov.

Navigácia na hlavnej stránke databázy WOS

2. Scopus – (https://www.scopus.com/search/form.uri?display=basic#basic) komplexná databáza abstraktov a citácií, ktorá pokrýva široké spektrum odborov. Zahŕňa recenzovanú literatúru, ako sú časosy, zborníky z konferencií a patenty. Scopus poskytuje výskumníkom pokročilé nástroje na vyhľadávanie a analýzu.

Navigácia na hlavnej stránke databázy SCOPUS

3. PubMed – (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/) bezplatný vyhľadávací nástroj prevádzkovaný Národným inštitútom zdravia (NIH), ktorý sa zameriava predovšetkým na biomedicínsku literatúru. Zahŕňa milióny citácií a abstraktov z biomedicínskej literatúry, vrátane časopisov o prírodných vedách, online kníh a článkov.
4. Europe PMC – (https://europepmc.org/) poskytuje komplexný prístup k literatúre o biologických vedách z dôveryhodných zdrojov pod záštitou Európskeho inštitútu bioinformatiky (EMBL-EBI).
5. IEEE Xplore – (https://ieeexplore.ieee.org/Xplore/home.jsp) digitálna knižnica, ktorá ponúka prístup k výskumnej literatúre v inžinierstve, technológii a príbuzných oblastiach. Obsahuje časopisy, zborníky z konferencií, normy a elektronické knihy vydávané Inštitútom elektrických a elektronických inžinierov (IEEE) a jeho partnermi.
6. ScienceDirect – (https://www.sciencedirect.com/) online platforma prevádzkovaná spoločnosťou Elsevier, ktorá poskytuje prístup k rozsiahlej zbierke vedeckej a technickej výskumnej literatúre. Hostí časopisy, knihy a referenčné práce v rôznych oblastiach, ako sú fyzikálne vedy, vedy o živote, vedy o zdraví a spoločenské vedy.
7. ERIC – (https://eric.ed.gov/) online digitálna knižnica výskumu a informácií v oblasti vzdelávania. Poskytuje prístup k článkom, výskumným správam, konferenčným príspevkom a ďalším zdrojom súvisiacim s rôznymi aspektmi vzdelávania vrátane vyučovania, poradenstva, výchovy a testovania.
8. Directory of Open Access Journals (DOAJ) – (https://doaj.org/) rozsiahly index rôznych časopisov s otvoreným prístupom z celého sveta, ktorý riadi rastúca komunita, ktorá sa zaviazala zabezpečiť, že kvalitný obsah bude voľne dostupný online pre každého.
9. JSTOR – (https://www.jstor.org/) digitálna knižnica, ktorá ponúka prístup k tisícom akademických časopisov, kníh a primárnych zdrojov z rôznych disciplín, ako sú humanitné, spoločenské vedy. Pre historický výskum je cenný vďaka plnotextovému prístupu k starším číslam časopisov.
10. PsycINFO – (https://www.apa.org/pubs/databases/psycinfo) bibliografická databáza spravovaná Americkou psychologickou asociáciou (APA). Zahŕňa psychologické a súvisiace disciplíny vrátane psychiatrie, sociológie, vzdelávania a antropológie. PsycINFO indexuje články v časopisoch, knihy, kapitoly a dizertačné práce.
11. SpringerLink – (https://link.springer.com) digitálna platforma ponúkajúca prístup k vedeckému, technickému a lekárskemu obsahu publikovanému spoločnosťou Springer Nature. Zahŕňa časopisy, knihy, zborníky z konferencií a referenčné práce v mnohých disciplínach vrátane prírodných vied, informatiky a medicíny.
12. Google Scholar – (https://scholar.google.com) voľne prístupný webový vyhľadávač, ktorý indexuje odbornú literatúru v rôznych odboroch. Zahŕňa články, tézy, knihy a konferenčné príspevky od akademických vydavateľstiev, odborných spoločností, univerzít a ďalších.

Charakteristika jednotlivých databáz. Rozdiely medzi databázami PubMed, Scopus, Web of Science a Google Schoolar (Upravené podľa Falagas at al, 2021).

Knižničné databázy sú však oveľa spoľahlivejšie, obsahujú kvalitné zdroje a majú nástroje na filtrovanie neakademických výsledkov. Google Scholar má veľmi málo funkcií na spresnenie výsledkov vyhľadávania. Výsledky môžeme obmedziť len podľa dátumu zverejnenia a z výsledkov môžete vylúčiť patenty a citácie. Najdôležitejšie je, že Študovňa Google nemá možnosť obmedziť výsledky na odborné, recenzované materiály. Prakticky všetky knižničné databázy áno. Literárne databázy, akými sú PubMed, Scopus, Web of Science a iné sa od seba odlišujú z hľadiska pokrytia, nástrojmi a tiež zameraním (tabuľka), preto pri rešeršovaní literatúry sa nestačí zamerať iba na jednu z možností.
Slabšie prekrývanie medzi databázami v štúdiách naznačuje, že neexistuje najlepšia databáza na vyhľadávanie. Pri vyhľadávaní rovnakých kľúčových slov v rámci rôznych bibliografických databáz, v každej bolo nájdených dostatok jedinečných dokumentov, ktoré si vyžadujú zaradenie do vyhľadávania literatúry. Nájdenie komplexného súboru dokumentov nie je ľahká úloha. Používanie vyhľadávacích filtrov zvyšuje šancu na efektívne vyhľadávanie. Vzhľadom na rozdiel v pokrytí rôznych databáz časopismi je však nevyhnutné prehľadávať celý rad databáz.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.