Informácia o druhu:

lantana menlivá – Lantana camara (čeľ. Verbenaceae – železníkovité)

Lantana je pôvodná rastlina v tropickej Amerike a jednotlivé druhy sú burinami na južnej Floride, Texase, Kalifornii a tiež na Havaji a v Západnej Indii. Preto má veľa miestnych pomenovaní (Filigrana, Lakana, Lantana, Mikinolia-Hihiu, Cariaquillo). V miernom podnebí sa často pestuje ako okrasná rastlina.

Rastie ako doširoka rozprestretý ker s hranatými, tŕnitými stonkami. Listy sú drsné, protistojace a po rozmliaždení prenikavo voňajú. Kvety rozkvitajú v plochých strapcoch, v ktorých jednotlivé kvety veľmi výrazne menia farbu počas 24 hodín po rozkvitnutí. Najskôr sú žlté, potom oranžové a nakoniec červené, pričom najskôr rozkvitajú kvety na okraji súkvetia. Tým sa vytvára postupne efekt tzv. „volského oka“, keď pri najbežnejších druhoch je stred súkvetia tvorený žlto kvitnúcimi kvetmi, po ich obvode sú kvety oranžové a potom na okraji (najstaršie) červené kvety. Pestované druhy môžu mať inú farebnú kombináciu kvetov. Plodmi sú drobné kôstkovice, v čase zrelosti purpurovo-čierne.

Lantana je však aj jedovatou rastlinou, hlavne to platí pre nezrelé plody. Pri požití zrelých plodov neboli zaznamená otravy. Pre dobytok sú však jedovaté aj listy. Účinná látka (pravdepodobne to nie je fototoxín) je v princípe neznáma, v niektorých publikáciách sa opisuje ako lantedén A.

Klinické nálezy pri otravách človeka sú veľmi vzácne. Efekt intoxikácie sa môže dostaviť po 2 – 6 hod. po požití, najbežnejším prejavom sú gastrointestinálne (žalúdočno-črevné) problémy, spojené s nevoľnosťou, vracaním, hnačkou a kŕčmi brucha. Ťažšie otravy môžu vyvolať celkovú slabosť, letargiu, rozšírenie zreníc aj nedostatočné dýchacie. Bežnejšími sú otravy dobytka, u ktorého bola zaznamenaná toxicita pečene a zvýšená citlivosť na svetlo.