Informácia o druhu:

brečtan popínavý – Hedera helix (čeľ. Araliaceae – aralkovité)

Brečtan je naša pôvodná drevitá, popínavá liana (resp. popínavý ker, plazí sa aj po zemi); dorastá až do 20 – 30 m. Rastie v tienistých, humóznych lesoch, na skalách, v húštinách, všeobecne v teplých oblastiach. Je známy ako pestovaná okrasná rastlina, ale tiež často splaňuje. Má charakteristické priliepavé stonky s adventívnymi koreňmi (nie sú to parazitické korene !), ktorými sa prichytáva o podklad. Na priliepavých stonkách (tieto nikdy nekvitnú) sa nachádzajú charakteristické dlaňovito delené listy (3 – 5 laločné), kým kvitnúce konáre, ktoré sa neprichytávajú, majú listy nedelené (široko vajcovité až kopijovité). Rastlina kvitne v septembri až októbri, kvety sú drobné žltozelené (málo nápadné) avšak tvoria pomerne veľké zložené súkvetia (strapce okolíkov), veľmi obľubované včelami. Plody sú malé modročierne bobule, dozrievajúce až na jar budúceho roka.

Celá rastlina je jedovatá, predovšetkým však plody obsahujú jedovaté saponíny – hederakozidy (hederín), ďalej triesloviny a glykozidy. Boli zaznamenané aj smrteľné otravy detí po požití plodov. Menej nebezpečné môžu byť listy. Pre saponínové otravy sú charakteristické príznaky ako nevoľnosť, vracanie, hnačky. Rastlina môže vyvolať aj alergické reakcie, hlavne kontaktné dermatitídy. V minulosti sa brečtan využíval v ľudovej medicíne pri liečení katarov aj plesňových ochorení vlasovej pokožky.