Informácia o druhu:

figovník obyčajný – Ficus carica (čeľ. Moraceae – morušovité)

Figovník je kultúrne prastará rastlina, je jednou z najstarších pestovaných rastlín vôbec. Okolo Stredozemného mora sa figy pestovali už niekoľko tisíc rokov pred n. l. Pestovanie zaviedli pravdepodobne Feničania, no a plody figovníka sa objavujú aj v hrobkách ako potrava pre mŕtvych. Legendy spojené s figami sú veľmi bohaté a jedným z pomenovaní je aj Xerxovo ovocie (tento perzský vládca si ich vraj vyžadoval každý deň z nenávisti k Aténčanom). Figy boli zasvätené Bacchusovi a využívali sa v náboženských ceremóniách, figovník sa zobrazoval ako strom chrániaci vlčiu jaskyňu so známymi dvojičkami (zakladateľmi Ríma), ako znak prosperity rodu.

Pôvodné rozšírenie figovníka sa rozprestiera z ázijskej časti Turecka až do severnej Indie. Figovník je ker až malý strom s výškou od 1m až do 10 – 12 m. Známe sú aj jeho často zobrazované pomerne veľké, hlboko (dlaňovito) delené listy.

Plody (presnejšie súplodia) sa požívajú aj čerstvé, ale pre dlhodobú spotrebu sa hlavne sušia a lisujú. Po rozomletí slúžia figy aj ako náhrada za kávu. Čerstvé plody sa bežne spracovávajú na rozličné produkty ako iné ovocie. Práve plody sú z botanického hľadiska veľmi zaujímavým úkazom tejto rastliny, pretože konzumovanou časťou je predovšetkým zdužnatená stonková časť súkvetia (sykónium), ktoré v zrelom stave skrýva samotné plody (drobné zrniečka – nažky). Kvety sú teda ukryté v tejto mäsitej, hruškovito zhrubnutej stonkovej časti a na opelenie sú nevyhnutný hmyz druhu Blastophaga grossorum (tzv. figové osy), ktoré zabezpečia oplodnenie dlhočnelkových piestikových kvetov. Existujú aj krátkočnelkové piestikové kvety, ktoré však neprinášajú po opelení a oplodnení chutné plody, preto sa aj ľudovo nazývajú nazývajú „caprifigy – kozie figy“. Existuje však viacero pestovaných kultivarov fíg (niekoľko desiatok, možno aj stoviek), s rozličnou kvalitou a predovšetkým s rozličnými nárokmi na spomínané opeľovanie, napr. kultivary Dottato, Fraga, Brown Turkey, nevyžadujú opelenie ani pri jednej z viacerých úrod (spravidla 2) počas roka. Pre široké použitie, predovšetkým v stredomorských krajinách sú figy historicky považované za potravu chudobných. Komerčne sa pestujú predovšetkým v Taliansku, Turecku, Alžírsku, Grécku, Portugalsku a Španielsku. Z biologického hľadiska majú plody veľmi významný obsah vápnika, draslíka, železa aj fosforu.