Informácia o druhu:

hlošina úzkolistá – Elaeagnus angustifolia (čeľ. Elaeagnaceae – hlošinovité)

Hlošiny sú kry alebo menšie stromy, dorastajú do výšky 5 – 7 m. Ich charakteristickou vlastnosťou je striebristý vzhľad, ktorý spôsobujú špeciálne krycie trichómy, hlavne spodnej strane listov na púčikoch a mladých výhonkoch. Prirodzene rastú v západnej a strednej Ázii (juh Ruska, Kazachstan až do Turecka a Iránu). Rastlina má veľmi voňavé kvety (4-početné), rastú v zhlukoch a rozkvitajú na začiatku leta. Po odkvitnutí sa z kvetov tvoria neveľké plody (kôstkovice s veľkosťou 1 – 1,7 cm), ktoré pomarančovo-červené avšak tiež silno pokryté striebristými chlapmi. Nie je veľmi známa skutočnosť, že tieto plody sú jedlé, sladké ale ich dužina je suchá, múčna. Pripravujú sa z nich pikantné želé alebo šťavy. Plody sa podobajú na olivy, z čoho je odvodené aj ich ľudové pomenovanie – „ruská oliva“, v našom regióne aj „česká oliva“. Považovať hlošiny za príbuzné druhy s čeľaďou olivovitých nie je správne.

V Európe sa tento druh využíva ako okrasná rastlina (obľúbená pre veľmi voňavé kvety, ale aj jedlé plody). Prvá kultivácia sa uskutočnila v Nemecku, už v r. 1736, na konci 18. st. už bola introdukovaná aj do Ameriky. Tu je však považovaná aj za invázny druh (má vysokú produkciu semien a súčasne ich veľmi nízku mortalitu), ktorý vytláča pôvodnú pobrežnú flóru, hlavne topoľovú etáž. Favorizujúcim znakom je aj skutočnosť, že rastliny sú schopné viazať za pomoci baktérií na koreňoch vzdušný dusík, čo im dovoľuje prospievať aj na veľmi chudobných pôdach.