Informácia o druhu:
glejovka – Asclepias (čeľ. Asclepiaceae)
Pôvodne zaraďovaná do čeľade Asclepiaceae je v súčasnosti skôr začleňovaná do samostatnej podčeľade Asclepiadoideae, patriacej do čeľade Apocynaceae (zimozeleňovité). Tieto rastliny pochádzajú z Ameriky a rozoznávame pri nich rad špecifických znakov. Kvitne vo vrcholíkovitých súkvetiach a má pravidelné 5-početné kvety. Kvety sú veľmi špecifické. Koruny sú staminálne – majú mäsité pletivové výrastky, ktoré sú dorzálne zrastené so staminálnym stĺpikom na báze nitiek alebo na chrbte peľníc, vytvára sa tu tzv. gynostégium (útvar vznikajúci z rozšírenej blizny a k nej priložených peľníc ). Peľ sa tu vyskytuje v podobe trvale spojených (zlepených, lepiacou látkou je viscín) peľových zŕn jedného peľnicového váčku alebo peľnicovej komôrky (tzv. polínium, podobne ako je to známejšie pri orchideách), ktorý prenáša hmyz pri opelení ako celok spolu so stopkami a s lepiacimi doštičkami (viscídiami).
Semenník v nich dozrieva do dvoch mechúrikov, ktoré obsahujú veľa „chlpatých“ semien. Tieto vlákna z osemenia (podobné má aj bavlník) sa označujú ako rastlinný hodváb. Vlákna sa nedajú spriadať lebo tieto trichómy obsahujú v bunkových stenách pomerne dosť lignínu a navyše sú pokryté aj voskom. Pre tieto vlastnosti sa vlákna z osemenia veľmi účinne používajú ako izolačný materiál a na rôzne vypchávky (hlavne A. syriaca). Účinne sa používajú v bezpečnostnej výbave pre plavbu ako záchranné vesty a rozličné pásy. Pre tieto vlákna môžeme glejovky zaradiť medzi textilné rastliny, predovšetkým Asclepias curassavica. Okrem toho je najznámejším textilným druhom A. incarnata z J. Ameriky, ktorá okrem semenných vlákien má aj vlákna lykové.
Glejovka, hoci aj ako medonosná rastlina, je vďaka obsahu srdcových glykozidov aj nebezpečná jedovatá rastlina. Glykozidy glejokvy sú inhibítori živočíšnych buniek v udržiavaní vhodného koncentračného gradientu K+ a Ca+ iónov. Tento efekt využívali pôvodný obyvatelia J. Ameriky a Afriky ako účinný prostriedok v efektívnejšom love zveri vo forme šípového jedu. Smrteľná dávka je pre živočíchy konzumácia asi 1/10 ich hmotnosti akejkoľvek časti rastliny. Pre niektorých jedincov je glejovka aj rastlinou schopnou vyvolať po dotyku stredne ťažkú dermatitídu. Celá rastlina roní latex (mlieko), pretože obsahuje nie veľmi bežné – rozkonárené nečlánkované mliečnice.