Pojmom pesticídy (z lat. „pestis“ - škodca, nákaza) označujeme všetky látky alebo ich zmesi, používané voči škodlivým živočíchom, rastlinám a parazitickým hubám. Do tejto skupiny tiež zaraďujeme repelenty, rastové regulátory rastlín, desikanty a defolianty. Pesticídne látky sa delia do niekoľkých skupín podľa rôznych hľadísk. Prakticky ich môžeme rozdeliť podľa biologického účinku:
• Zoocídy - prípravky na ničenie živočíšnych škodcov
- akaricídy - na ničenie roztočov;
- nematocídy - na ničenie červov;
- aficídy - na ničenie vošiek;
- insekticídy - na ničenie škodlivého hmyzu, špecificky ide o ovocídy - na ničenie vajíčok, larvicídy - na ničenie lariev a imagocídy - na ničenie dospelých jedincov;
- moluskocídy - na ničenie slimákov a slizniakov;
- rodenticídy - na ničenie hlodavcov.
• Fungicídy a fungistatiká - prostriedky na ničenie húb a plesní, prípadne na obmedzenie ich vývinu.
• Herbicídy - prípravky na ničenie burín.
• Rastové regulátory - prípravky stimulujúce alebo inhibujúce rast rastlín
- defolianty - spôsobujú opadávanie listov;
- desikanty - určené na vysušovanie nadzemných častí rastlín pred zberom;
- defloranty - proti nadmernému počtu kvetov.
• Atraktanty - na vábenie hmyzu;
• Repelenty - na odpudzovanie hmyzu.
Podľa pôsobenia pesticídov v rastlinách rozlišujeme nasledovné pesticídy:
• kontaktné (nesystémové) - účinná látka zostáva len na povrchu ošetrenej rastliny;
• systémové - účinná látka preniká do rastliny a je obsiahnutá vo všetkých rastlinných pletivách.
Pesticídy nie sú len chemické látky prirodzeného alebo syntetického pôvodu, ale môžu to byť aj mikroorganizmy (napr. plesne alebo baktérie), prípadne komponenty z nich pochádzajúce (napr. endotoxín z Bacillus thuringiensis, pyretrum z Chrysanthemum cinerariaefolium) alebo makroorganizmy, ako napr. Trichogramma evanescens, ktorej larválne štádium sa množí v mnohých druhoch škodlivého hmyzu.
Pri aplikácii pesticídov je potrebné dbať na vhodnosť ich použitia. Hoci väčšina moderných pesticídov používaných v súčasnosti má nízku akútnu toxicitu, po aplikácii v životnom prostredí však ďalej podliehajú fyzikálno-chemickým vplyvom (napr. slnečné žiarenie, teplo, vzduch, voda, pôda) a rôznym metabolickým premenám v mikroorganizmoch, rastlinách a živočíchoch. Pesticídy môžu rušivo zasahovať do celej biocenózy, čím dochádza k narušeniu biologickej homeostázy. Dostávajú sa do krmív a plodín, čo má negatívny vplyv na človeka, hospodárske zvieratá, lovnú zver, vtáky, včely a ďalší užitočný hmyz, ako aj na mikroorganizmy v pôde i na samotné ošetrované rastliny. Z hľadiska ochrany životného prostredia a produkcie nepriaznivých dôsledkov chemizácie, limituje používanie pesticídov najmä toxikologické riziko reziduí (tzv. produkty a medziprodukty ich degradácie). Nezanedbateľným aspektom je aj vznik rezistencie škodlivých činiteľov proti používaným pesticídom, čím dochádza k ich zvyšovaniu v prostredí.
Diagnostikovanie toxických účinkov pesticídov je náročné, nakoľko mnohé majú oneskorený účinok. Ide najmä o pesticídy, ktoré sú toxické pre nervovú sústavu. Toxíny sa môžu hromadiť v tukovom tkanive, z ktorého sa pri znižovaní telesnej hmotnosti znova mobilizujú. Mechanizmy pôsobenia pesticídov sú rozdielne, rovnako ako aj ich akútna a chronická toxicita. Výsledky mnohých vedeckých štúdií naznačujú, že niektoré pesticídy (napr. insekticíd chlórpyrifos) môžu negatívne ovplyvňovať vývoj mozgu už počas vnútromaternicového vývinu, čo môže viesť k zníženiu inteligencie a ďalších mentálnych schopností detí.
V súčasnosti sa ako pesticídy využívajú stovky účinných látok, patriacich do desiatok chemických skupín. V tejto kapitole sú charakterizované len tie skupiny a účinné látky, ktoré sú toxikologicky najvýznamnejšie, resp. skupiny a látky, ktoré sú širokospektrálne využívané.

Využi pri ďalšom štúdiu tejto témy e-learningový kurz.